Charakter duly
Prax duly
Vaše skúsenosti



Charakter duly
Povahové charakteristiky konkrétnych dúl sa samozrejme líšia.

Pre každú dulu sú však veľmi užitočné nasledujúce vlastnosti:
• láskyplná, nadšená, súcitná a starostlivá povaha spojená so zrelosťou a zodpovednosťou
• tolerancia k ľuďom rôzneho sociálneho statusu, výšky príjmu, rôzneho životného štýlu, či etnických skupín
• dobré zdravie a výdrž, aby dokázala dlho stáť a pracovať na preplnenom pôrodnom sále v rozličných situáciách
• schopnosť jednať so ženami, ktoré môže v záverečných fázach pôrodu prežívať neobvyklú záťaž, a naďalej ich podporovať
• osobné skúsenosti s pôrodom, ako aj skúsenosti získané asistenciou pri pôrodoch
• schopnosť prirodzeného dotyku
• schopnosť dobre komunikovať, najmä počúvať
• schopnosť nevnucovať vlastné predstavy o pôrodníckych postupoch
• schopnosť byť flexibilná a prispôsobovať sa rôznym pôrodným prostrediam

>>naspäť<<

Prax duly

Pre rodičov by pri rozhovore s dulou mohlo byť užitočné prebrať ešte nasledujúce otázky:
• Aké vzdelanie (kurz) a skúsenosti s pôrodom má dula?
• Aká je jej filozofia podpory matky a otca počas pôrodu?
• Je ochotná stretnúť sa s matkou a otcom v dostatočnom predstihu pred pôrodom, pokiaľ možno u nich doma a prebrať, čomu dávajú prednosť a ako si to predstavujú?
• Pomôže rodičom zostaviť pôrodný plán?
• Má čas poskytovať podporu už tesne pred pôrodom – telefonicky a následne osobne?
• V ktorých nemocniciach je zvyknutá pracovať?
• Je dohodnutá s niekým, kto by ju v prípade choroby zastúpil?
• Kedy si praje byť počas pôrodu zavolaná?
• Čo považuje za najdôležitejšiu súčasť práce duly?
• Môže rodičom pomôcť komunikovať s nemocničným personálom?
• Aké prostriedky je zvyknutá používať pre relaxáciu a zníženie bolesti?
• Aký typ pomoci ponúka manželovi či partnerovi rodičky?
• Aké skúsenosti má s pomocou a výukou techniky doječenia?
• Koľko stoja jej služby?
  z knihy Porod s dulou – Marshall H. Klaus, John H. Kennel, Phyllis H. Klaus, One Woman Press, 2004

>>naspäť<<

Vaše skúsenosti

PÔROD S DULOU V TEJ SPRÁVNEJ PÔRODNICI
V júli tohto roku som sa chystala priviesť na svet svoje druhé bábätko. Keďže na prvý pôrod a s ním spojenú hospitalizáciu nemám dobré spomienky, predsavzala som si, že tentokrát to bude inak.
Prvým bodom môjho bojového plánu bolo stretnutie s dulou. Vedela som, že ak sa chcem vyhnúť cisárskemu rezu, (tak skončil môj prvý pôrod po komplikáciach:neotváranie sa a pokazené ozvy plodu), potrebujem mať pri sebe niekoho ako podporu. V tom som mala veľké šťastie, keďže moja dobrá priateľka Mgr.Ľuba Lapšanská ukončila kurz duly v Prahe a ochotne súhlasila s účasťou pri mojom pôrode. V jedno dopoludnie sme si spolu sadli a spísali na papier moje požiadavky a predstavy, ako by mal pôrod, ak by všetko išlo v poriadku, prebiehať.
Nebola som náročná (aspoň myslím). Chcela som sa vyhnúť už spomínanej sekcii, mať pri sebe dulu, využívať sprchu, prijímať tekutiny, meniť polohy, využiť pôrodnú stoličku, epiziotómiu a klystír len v nevyhnutnom prípade. S takto zostaveným pôrodným plánom som sa rozhodla navštíviť pôrodnice. Výber miesta pôrodu podliehal nielen vzdialenosti k môjmu bydlisku a ochote vyhovieť mojim požiadavkám, ale i pocitu dôvery voči personálu. Vybrala som si gynekologicko-pôrodnícke odd.v Kežmarku a spolu s dulou som navštívila prijímaciu ambulanciu. Veľmi milo nás prijal primár odd.MUDr.Vladimír Bohmer, ktorý ocenil moju snahu rodiť prirodzene. Jeho prístup ma potešil. Najmä to,že nevidel problém v mojich požiadavkách (dokonca ani v tom, že som sa chystala prísť do pôrodnice nielen s dulou, ale i s jej 4-mesačným dojčeným bábätkom a opatrovateľkou Baškou k nemu).
Na konci tehotenstva sme sa s dulou Ľubkou stretávali pravidelne a znovu rozoberali celý priebeh pôrodu, použitie podporujúcich prostriedkov (aromaterapie, masáže a pod.), ale najmä, ako čo najlepšie využiť dulu pri pôrode.

Deň D nadišiel 4 dni pred termínom po niekoľkých nevyspatých nociach, keď môjho syna trápili hnačky. Kontrakcie v pravidelných 5-minutových intervaloch som dostala poobede a napriek tomu, že neboli intenzívne, zavolala som Ľubku. Čas doma sme trávili meraním kontrakcií, sprchovaním a rozhovorom, ktorý ma ukľudňoval.Do pôrodnice sme sa dostavili večer, okolo šiestej a v 4-člennej zostave. Napriek tomu nás milo privítali a zaviedli na nadštandardnú izbu.Mňa vyšetril lekár(MUDR.Teplica). Svojim priamym prístupom mi vysvetlil, že som otvorená len na 1cm a kvôli predchádzajúcej sekcii to bude pre mňa ťažšie. Jeho otvorenosť som ocenila,rozhodnutá nevzdať sa tak ľahko. Vrátila som sa na izbu, ale po ďalších 3 hodinách a nezmenenom pôrodnom náleze som Ľubku s doprovodom poslala domov a pokúsila sa o spánok. Po polnoci kontrakcie zosilneli a ja som striedala sprchu s poskakovaním na lopte. Pri rannom vyšetrení bol na moju i lekárovu radosť pôrodny nález potešujúci. Bola som otvorená na 3prsty a bábätko zostúpené a pripravené. Pôrod sa evidentne rozbiehal. Dula už bola opäť pri mne a aj bez slov vnímala moje potreby. Pomáhala mi masážou a tichým hlasom ma povzbudzovala pri bolestivých kontrakciách.

Presunuli sme sa do oddeleného pôrodného boxu, kde sme si zapálili aromolampu a na zem poukladali karimatky a plachtu, aby som mohla využiť rôzne polohy. Počas kontrakcií som bola v podrepe, (Ľubka ma stále masírovala) pomedzi ne som ležala na karimatkách a oddychovala. Posledná hodina bola pre mňa najťažšia. Kvôli únave z nevyspatých nocí som prestala vnímať okolie a sústredila sa len na seba a bábätko. Ku pôrodu prišiel MUDr.Martin Kopaničák, ktorého som poznala z psychoprofylaktickej prípravy na pôrod. Keď nadišiel čas tlačenia,presunula som sa na malú pôrodnú stoličku a oprela sa o dulu, ktorá sedela za mnou v kresle.
Na mojom pokuse vytlačiť bábätko sa ale podpísala nesmierna únava a nízky tlak spôsobujúci nevoľnosť. Aj v týchto chvíľach ma Ľubka neúnavne povzbudzovala, dodávala mi sebadôveru a ubezpečovala, že všetko bude ok, len sa nesmiem vzdávať. Nakoniec som na radu lekára súhlasila s aplikáciou oxytocínu a o 10min., na záver už na pôr. stole, som počula tie najkrajšie slová: "Máte dievčatko." Dcérku mi aj s pupočnou šnúrou položili na hruď a ja som sa dojatím rozplakala. Už zabalenú som ju priložila k prsníku a ona energicky sala. Aj túto nádhernú chvíľu som si vychutnávala spolu s mojou dulou,ktorá pri mne stála po celý čas.

Celý zvyšok pobytu v nemocnici som si užívala najmä pocit súkromia na izbe, výbornú pomoc detských sestier, ktoré prejavovali úprimný záujem a starostlivosť o moju dcérku i dobrú stravu. Moja dcérka bola od narodenia spokojné bábätko, na čom mal vraj zásluhu pohodový pôrod, za čo vďačím všetkým lekárom a sestrám (najmä pôr.sestre Márii Krempaskej) a doktorovi Martinovi Kopaničákovi, ktorý prejavil obrovskú empatiu a trpezlivosť. Nakoniec ďakujem mojej dule Mgr.Ľube Lapšanskej za jej silu, psychickú podporu a obrovskú energiu, ktorou ma zásobovala v mojich najťažších chvíľach. Jej účasť mi pomohla vyhrať môj boj za prirodzený pôrod.

Zuzana Kollárová


MUDr. Martin Kopaničák, júl 2004, Kežmarok, dula Ľuba Lapšanská:
„Pri pôrode som sa stretol s dulou po prvýkrát, predtým som nikdy s dulou nespolupracoval, napriek tomu, že ako pôrodník pracujem už 38 rokov. Myslím si, že je prínosom, ako sa podieľala, okrem iného aj na príprave rodičky a jej partnera počas tehotnosti. Pri pôrode, ktorý som spomínal, som pozoroval, že rodička mala k nej plnú dôveru a pozitívne pôsobila na jej psychiku“.

Mamička Zuzana Kollárová, júl 2004, Kežmarok, dula Ľuba Lapšanská:
„Moju dulu som si našla na kurze pre tehotné. Očakávala som od nej hlavne psychickú podporu, ale i fyzickú pomoc, keďže som chcela rodiť v inej ako klasickej, ležiacej polohe. S jej prácou som spokojná, nič by som nemenila. A k ďalšiemu pôrodu ju určite pozveme znovu. Spokojný bol i manžel a aj personál sa správal milo a profesionálne. Myslím, že by bolo dobré viac informovať o práci dúl a ponúknuť aj ďalším budúcim mamičkám, rodičkám možnosť rodiť s dulou“.

Dula Ľuba Lapšanská:
„Nemôžem si vynachváliť spoluprácu, najmä za posledné dva roky, s odborným personálom v nemocnici MUDr. V.Alexandra v Kežmarku. Ako ja, tak i oni, urobili veľký posun vpred, čo sa týka starostlivosti o mamičky v tomto veľmi citlivom období života. Okrem vysokej odbornej starostlivosti sa k rodičkám dostáva aj „ľudské teplo“, pekné prostredie a ochotný personál. Ženy sú spokojné, lebo individuálny prístup, schopnosť informovať rodičku a pocit, že sú zdravé ľudské bytosti s vlastným zmýšľaním a úsudkom sú tu na dennom poriadku. Príjemné sestričky a kvalitných lekárov hľadá predsa každá z nás“.

>>naspäť<<