Archívy kategórie: Nezaradené

Moja veľká opora

Dávnejšie som pozerala reláciu o pôrodoch doma. Veľmi ma to nadchlo, a tiež som začala uvažovať o pôrode doma. Keď som to povedala môjmu manželovi, hneď mi ten nápad zrušil. Chcela som mať čo najprirodzenejší pôrod, tak som hľadala možnosti. V našom meste je pôrodnica, v ktorej je vysoký počet pôrodov končiacich sekciou a tej som sa chcela vyhnúť. Od spolužiačok a kamarátok som tiež počúvala rôzne negatívne zážitky z tejto pôrodnice. Začala som čítať články o skúsenostiach s pôrodnicami na Slovensku, porovnania, hodnotenia… Na základe informácií som chcela ísť do neďalekej pôrodnice vzdialenej asi 30 km od môjho bydliska.

 Rozhodnutie rodiť s dulou

Neskôr som sa od bývalej spolužiačky dozvedela o dulách pri pôrode. Spomenula mi, ako išla rodiť do jednej z najlepších pôrodníc, ale ju nemal kto povzbudiť a upokojiť a dostala sa do stresu a to vystresovalo aj jej dieťa a nakoniec to skončilo sekciou. Povedala mi, že keby mala dulu, ktorá by ju psychicky podržala, tak sa to nemuselo stať a mohla rodiť prirodzene. Vtedy som sa rozhodla, že dulu pri pôrode definitívne chcem mať. Na stránke duly.sk som si našla dulu z nášho kraja, keďže som chcela, aby stihla na pôrod prísť. Stretli sme sa u nás trikrát na predpôrodnej príprave. Aj môj manžel bol na týchto stretnutiach a bola som tomu rada, lebo viac chápal, prečo chcem prirodzený pôrod, prečo chcem rodiť v inej pôrodnici, atď… Nakoniec na odporúčanie duly sme si vybrali pôrodnicu, tentoraz ale 140 km od nášho bydliska, kde sa podľa možností najviac snažia o prirodzený priebeh pôrodu a moje pôrodné želania, ktoré som mala, plnia automaticky pri každom pôrode, a nie je potrebné o ne zvlášť bojovať ako inde. Moja dula mi radila aj cez maily, vždy keď som niečo potrebovala. Hneď na začiatku som využila jej radu brať v prípade chudokrvnosti také tabletky so železom, ktoré majú vyššiu vstrebateľnosť a nepocítila som žiadne negatívne účinky. Pri ďalšej kontrole som mala výsledky na železo v poriadku.

 Prvá cesta do pôrodnice

Obávali sme sa ako stihneme do pôrodnice prísť, a či neporodíme v aute na diaľnici. Mali sme však planý poplach a vyštartovali sme v noci. Cestou sme vyzdvihli našu dulu, ktorá nám poradila ísť najprv na ubytovňu a čakať na častejšie kontrakcie, aby sme sa vyhli stresu z predčasnej hospitalizácie. Napokon to na pôrod nevyzeralo ani na druhý deň, tak sme pre istotu išli na pohotovosť, kde nám povedali, že ešte máme čas. Rozlúčili sme sa s dulou, ktorá s nami ochotne strávila dva dni a to počas Veľkonočných sviatkov. My s manželom sme už ostali na ubytovni, keďže som nechcela takú diaľku ešte raz prejsť s častejšími kontrakciami a nech sme pokojní, že určite stihneme prísť do nemocnice, od ktorej sme boli ubytovaní 10 minút chôdzou.

Pôrod

Štyri dni po príchode mi odtiekla plodová voda a začali časté bolesti v krížoch. Ráno o 03:00 sme volali našej dule a spolu sme vyhodnotili, že je čas ísť do nemocnice. Ona sadla do auta a po dvoch dňoch sa vrátila za nami. Lekárka povedala, že to kľudne môže ešte viac hodín trvať, preto môjho manžela aj s dulou poslali domov, a mňa dali na izbu čakateliek. O pár minút prišla sestrička, že jedna osoba môže prísť za mnou, kým na izbu nepríde ďalšia rodička. Veľmi som sa potešila, lebo dĺžku pobytu na izbe čakateliek sa nedalo odhadnúť a za ten čas mi bola dula veľkou oporou, jednak ako neskúsenej prvorodičke, ale tiež po psychickej stránke, lebo ma tam nenechali samu. Tým sme riziko stresu úplne odstránili, lebo som sa kedykoľvek mohla ubezpečiť, že všetky predtým nepoznané pocity sú z hľadiska postupujúceho pôrodu v najlepšom poriadku. Radila mi ísť do teplej sprchy na fitloptu, kde mi prestala bolesť v krížoch.

Približne za hodinu nás poslali na pôrodnú sálu, kde som mohla byť už s oboma. Skoro celý čas sme tam boli len my traja. Sem tam prišla sestrička, ktorá bola veľmi milá a veselá, a robila dobrú náladu, čo bolo super. Mala som len bolesti v krížoch a keďže ma striedavo masírovali a ja som to predýchavala, tak sa to dalo krásne zvládať. Opäť ma prehovorila moja dula, nech idem ešte do sprchy. To som si myslela, že tam už nezvládnem prísť, ale ona ma povzbudzovala a pomohla mi. Za 15 minút v teplej sprche sme mohli ísť rodiť. Veľmi mi pomohlo, že tam bola moja dula, lebo som zrazu začala veľmi plytko dýchať a CTG ukazovalo zlé hodnoty, tak mi pripomenula, aby som dýchala, a hneď sa to zlepšilo.

V závere pri tlačení sa to však skomplikovalo, lebo malý išiel ramienkami naraz, a museli mi pomáhať tlačiť aj sestričky a nakoniec ma aj nastrihnúť a podať oxytocín, aby som ho vytlačila.  Keď som sa dozvedela neskôr, že dystokia ramien je jedna z najdramatickejších komplikácií, tak som bola rada, že som nakoniec nerodila doma, a aj lekárka so sestričkami všetko zvládli na výbornú a malý je v poriadku. Napriek mojim želaniam, ktoré kvôli komplikácii nevyšli úplne podľa predstáv, mám na pôrod veľmi pekné spomienky, a k tomu prispela veľkou mierou aj moja dula. Bola skvelá a som rada, že som si ju vybrala.

Vyjadrenie manžela

Naša drahá pani dula (keď už nemôžem menovať 🙂 tiež zvládla svoju úlohu v našom príbehu na výbornú. Okrem vopred dohodnutých stretnutí u nás, bola telefonicky k dispozícii kedykoľvek, keď si manželka potrebovala dačo vyjasniť, poradiť … Pre našu spokojnosť zabudla na to, že sú sviatky a ona má doma svoju rodinu. V tých chvíľach sa na čas stala súčasťou našej novo-vznikajúcej rodiny. Napokon dieťatko ohlásilo svoju veľkú chvíľu veľmi skoro ráno, takže si musela odriecť aj kus spánku a prísť za nami, vzdialenými viac kilometrov. V rozhodujúcich chvíľach potvrdila naše očakávania, z čoho máme radosť. Okrem toho som postrehol aj jej pokoru a múdrosť, ktorou je schopná vás obohatiť aj z iných oblastí. Ďakujeme!

 

 

Dula? Preboha, kto to je?

Prebehlo mi hlavou, keď mi kamarátka rozprávala, ako mala dulu pri pôrode a chválila si to. V tej chvíli som si len pomyslela: „Preboha, prečo by som mala mať pri pôrode niekoho úplne cudzieho?“ Veď pôrod je tak intímna záležitosť, že som si tam nikoho okrem manžela nevedela predstaviť.

Ale ako sa hovorí, človek mieni a pán Boh mení. O pár mesiacov po tomto rozhovore som sa dozvedela, že aj my čakáme prírastok, a v tej chvíli ma začalo zaujímať všetko o pôrode.

Vypýtala som si od kamarátky kontakt na tú jej ospevovanú dulu a stretla sa s ňou. Priznám sa, nepadla mi hneď do oka.  Avšak po rozhovore s manželom sme si dohodli individuálnu predpôrodnú prípravu, hlavne kvôli manželovi, aby vedel čo a ako, lebo chcel byť pri pôrode.  Príprava bola perfektná, dozvedeli sme sa kopec pre nás nových, zaujímavých vecí a dula na nás urobila úžasný dojem. Od tej chvíle som sa začala pohrávať s myšlienkou mať ju pri pôrode. Lenže čo s manželom? On pri tom chcel byť tiež a ja som si nevedela predstaviť, že so mnou nebude. Po rozhovore s dulou sme sa nakoniec rozhodli zazmluvniť  lekára, ktorý akceptuje pri pôrode dve osoby.

Celé tehotenstvo som mala ukážkové, bezproblémové, a tak som s radosťou chodila na každú poradňu, cvičila až do posledného týždňa, psychicky som si vsugerovala a vysnívala krásny pôrod, na ktorý som sa neskutočne tešila.

Bohužiaľ, posledné týždne sa mi zvyšoval tlak, lekár ma hospitalizoval a rozhodol sa pôrod vyvolať, aby neriskoval. Po celý pobyt v nemocnici ma dula upokojovala smskami, že to bude dobré a zvládneme to. Vyvolávačka mi zabrala veľmi rýchlo a spolu s ňou sa dostavili aj nekontrolovateľné kontrakcie. Dula mi celý čas radila cez telefón ako kontrakcie správne predýchať a ako si pomôcť od bolesti. Keď už bol čas, prišla za mnou do pôrodnice spolu aj s mojím manželom. Celý čas mi radila ako dýchať, ako sa hýbať, aby bábätko správne zostupovalo do pôrodných ciest. Chodila so mnou do sprchy počas najhorších kontrakcií, spolu s mojim manželom mi na striedačku masírovali kríže, čo mi neskutočne pomáhalo uľaviť od bolesti.  Počas čakania na bábätko sme spolu vtipkovali a rozprávali sa, kým som ja skackala na fitlopte. Psychicky mi to veľmi pomáhalo. Držala ma celý čas za ruku, keď ma lekár vyšetroval a hovoril, že pôrod postupuje veľmi pomaličky. Naša dula mi bola oporou, keď mi prišli tretíkrát núkať epidurál, že to môže pomôcť rozbehnúť pôrod, keďže bol niekoľko hodín bezo zmeny. Ja som sa nevedela rozhodnúť, ona mi vysvetlila všetky a proti…Držala ma za ruku, keď po 20 hodinách od vyvolania pôrodu prišiel lekár a nechal ma rozhodnúť, či je  už čas ukončiť pôrod sekciou, pretože pôrod prestal postupovať. Keď videla, ako mi tečú slzy po lícach, upokojila mňa aj manžela, že to bude pre bábätko lepšie a bude to správna cesta, aby sa niečo nestalo mne alebo maličkej.

Nakoniec sa pôrod skončil sekciou a z môjho krásneho vysnívaného pôrodu ostali iba sny… No aj napriek tomu nemám z pôrodu žiadnu traumu a zopakovala by som si ho veru aj hneď a s pokojným svedomím môžem povedať, že aj vďaka mojej najmilšej dule.

Pôrodom ale jej starostlivosť neskončila, prišla nás skontrolovať aj po pôrode, ako sa maličká prisáva a či je všetko v poriadku. Vtedy bolo. Ale o dva týždne na to naša maličká začala štrajkovať so spánkom, zle sa prisávala, nespala som skoro vôbec. V stave zúfalstva som jej napísala, že ju asi odstavím, pretože som už úplne vyčerpaná.  Ona neváhala, hneď ako mohla prišla za nami, upravila, čo sme robili zle, naučila ma ako počúvať a vnímať potreby bábätka a ja jej za to neskutočne ĎAKUJEM. Aj vďaka jej pomoci  dodnes úspešne dojčím a naša maličká pekne priberá a je z nej spokojné bábo.

Pôrod s dulou určite odporúčam, chválil si aj môj manžel. Pretože v niektorých situáciách by chudák vôbec nevedel čo robiť a ako sa zachovať. Bola oporou aj jemu počas celých nekonečných 15 hodín, ktoré tam so mnou na pôrodnici strávili.

Keď budem rodiť ďalšie bábo, určite chcem, aby naša dula bola zase s nami!

 

Zuzana

Mamička Veronika dostala na meniny krásny darček Natálku

Dula bola pre mňa pri pôrode veľká opora. Keď ma manžel priviezol na Antolskú do pôrodnice a už som išla do pôrodného boxu, uvedomila som si, ako sa cítim sama. A už by som aj spanikárila, ale v tej pravej chvíli prišla dula. Presne vedela, čo má robiť, lebo ja som nevedela vôbec. Dýchanie som moc necvičila (bez kontrakcii ma to nebavilo).

Každú kontrakciu prežívala so mnou. Najviac mi pomohla v poslednej dobe pri tlačení bábätka. Vtedy ma chytala panika a ona ma povzbudila a naučila, ako mám tlačiť. Sestra v nemocnici nebola veľmi nápomocná, robila si len svoju robotu – monitoring, podanie infúzie. Vďaka dule som to zvládla bez epidurálu a oxytocínu.

Rozhodnutie pre dulu prišlo nejako postupne. Manžel nechcel byť pri pôrode, mamu som nechcela stresovať, tak kto? Keďže ťažko zvládam bolesť, tak mi napadla dula. Nikto z mojich známych predtým nerodil s dulou. Kamarátky ma aj odhovárali, vraj ako môžeš rodiť s osobou, ktorú vôbec nepoznáš. Podarilo sa mi na prvýkrát vybrať tú najšikovnejšiu dulu, ktorá mi bola výbornou oporou počas tehotenstva a hlavne pri pôrode. Odporúčam všetkým, ktorí sa ma spýtajú, aký bol pôrod.

A teraz mám doma moju dcérku Natálku. S dulou sme stále v kontakte a posielam jej veľké ďakujem.

 

prvorodička Veronika H.