Archívy kategórie: Nezaradené

Dula? Preboha, kto to je?

Prebehlo mi hlavou, keď mi kamarátka rozprávala, ako mala dulu pri pôrode a chválila si to. V tej chvíli som si len pomyslela: „Preboha, prečo by som mala mať pri pôrode niekoho úplne cudzieho?“ Veď pôrod je tak intímna záležitosť, že som si tam nikoho okrem manžela nevedela predstaviť.

Ale ako sa hovorí, človek mieni a pán Boh mení. O pár mesiacov po tomto rozhovore som sa dozvedela, že aj my čakáme prírastok, a v tej chvíli ma začalo zaujímať všetko o pôrode.

Vypýtala som si od kamarátky kontakt na tú jej ospevovanú dulu a stretla sa s ňou. Priznám sa, nepadla mi hneď do oka.  Avšak po rozhovore s manželom sme si dohodli individuálnu predpôrodnú prípravu, hlavne kvôli manželovi, aby vedel čo a ako, lebo chcel byť pri pôrode.  Príprava bola perfektná, dozvedeli sme sa kopec pre nás nových, zaujímavých vecí a dula na nás urobila úžasný dojem. Od tej chvíle som sa začala pohrávať s myšlienkou mať ju pri pôrode. Lenže čo s manželom? On pri tom chcel byť tiež a ja som si nevedela predstaviť, že so mnou nebude. Po rozhovore s dulou sme sa nakoniec rozhodli zazmluvniť  lekára, ktorý akceptuje pri pôrode dve osoby.

Celé tehotenstvo som mala ukážkové, bezproblémové, a tak som s radosťou chodila na každú poradňu, cvičila až do posledného týždňa, psychicky som si vsugerovala a vysnívala krásny pôrod, na ktorý som sa neskutočne tešila.

Bohužiaľ, posledné týždne sa mi zvyšoval tlak, lekár ma hospitalizoval a rozhodol sa pôrod vyvolať, aby neriskoval. Po celý pobyt v nemocnici ma dula upokojovala smskami, že to bude dobré a zvládneme to. Vyvolávačka mi zabrala veľmi rýchlo a spolu s ňou sa dostavili aj nekontrolovateľné kontrakcie. Dula mi celý čas radila cez telefón ako kontrakcie správne predýchať a ako si pomôcť od bolesti. Keď už bol čas, prišla za mnou do pôrodnice spolu aj s mojím manželom. Celý čas mi radila ako dýchať, ako sa hýbať, aby bábätko správne zostupovalo do pôrodných ciest. Chodila so mnou do sprchy počas najhorších kontrakcií, spolu s mojim manželom mi na striedačku masírovali kríže, čo mi neskutočne pomáhalo uľaviť od bolesti.  Počas čakania na bábätko sme spolu vtipkovali a rozprávali sa, kým som ja skackala na fitlopte. Psychicky mi to veľmi pomáhalo. Držala ma celý čas za ruku, keď ma lekár vyšetroval a hovoril, že pôrod postupuje veľmi pomaličky. Naša dula mi bola oporou, keď mi prišli tretíkrát núkať epidurál, že to môže pomôcť rozbehnúť pôrod, keďže bol niekoľko hodín bezo zmeny. Ja som sa nevedela rozhodnúť, ona mi vysvetlila všetky a proti…Držala ma za ruku, keď po 20 hodinách od vyvolania pôrodu prišiel lekár a nechal ma rozhodnúť, či je  už čas ukončiť pôrod sekciou, pretože pôrod prestal postupovať. Keď videla, ako mi tečú slzy po lícach, upokojila mňa aj manžela, že to bude pre bábätko lepšie a bude to správna cesta, aby sa niečo nestalo mne alebo maličkej.

Nakoniec sa pôrod skončil sekciou a z môjho krásneho vysnívaného pôrodu ostali iba sny… No aj napriek tomu nemám z pôrodu žiadnu traumu a zopakovala by som si ho veru aj hneď a s pokojným svedomím môžem povedať, že aj vďaka mojej najmilšej dule.

Pôrodom ale jej starostlivosť neskončila, prišla nás skontrolovať aj po pôrode, ako sa maličká prisáva a či je všetko v poriadku. Vtedy bolo. Ale o dva týždne na to naša maličká začala štrajkovať so spánkom, zle sa prisávala, nespala som skoro vôbec. V stave zúfalstva som jej napísala, že ju asi odstavím, pretože som už úplne vyčerpaná.  Ona neváhala, hneď ako mohla prišla za nami, upravila, čo sme robili zle, naučila ma ako počúvať a vnímať potreby bábätka a ja jej za to neskutočne ĎAKUJEM. Aj vďaka jej pomoci  dodnes úspešne dojčím a naša maličká pekne priberá a je z nej spokojné bábo.

Pôrod s dulou určite odporúčam, chválil si aj môj manžel. Pretože v niektorých situáciách by chudák vôbec nevedel čo robiť a ako sa zachovať. Bola oporou aj jemu počas celých nekonečných 15 hodín, ktoré tam so mnou na pôrodnici strávili.

Keď budem rodiť ďalšie bábo, určite chcem, aby naša dula bola zase s nami!

 

Zuzana

Mamička Veronika dostala na meniny krásny darček Natálku

Dula bola pre mňa pri pôrode veľká opora. Keď ma manžel priviezol na Antolskú do pôrodnice a už som išla do pôrodného boxu, uvedomila som si, ako sa cítim sama. A už by som aj spanikárila, ale v tej pravej chvíli prišla dula. Presne vedela, čo má robiť, lebo ja som nevedela vôbec. Dýchanie som moc necvičila (bez kontrakcii ma to nebavilo).

Každú kontrakciu prežívala so mnou. Najviac mi pomohla v poslednej dobe pri tlačení bábätka. Vtedy ma chytala panika a ona ma povzbudila a naučila, ako mám tlačiť. Sestra v nemocnici nebola veľmi nápomocná, robila si len svoju robotu – monitoring, podanie infúzie. Vďaka dule som to zvládla bez epidurálu a oxytocínu.

Rozhodnutie pre dulu prišlo nejako postupne. Manžel nechcel byť pri pôrode, mamu som nechcela stresovať, tak kto? Keďže ťažko zvládam bolesť, tak mi napadla dula. Nikto z mojich známych predtým nerodil s dulou. Kamarátky ma aj odhovárali, vraj ako môžeš rodiť s osobou, ktorú vôbec nepoznáš. Podarilo sa mi na prvýkrát vybrať tú najšikovnejšiu dulu, ktorá mi bola výbornou oporou počas tehotenstva a hlavne pri pôrode. Odporúčam všetkým, ktorí sa ma spýtajú, aký bol pôrod.

A teraz mám doma moju dcérku Natálku. S dulou sme stále v kontakte a posielam jej veľké ďakujem.

 

prvorodička Veronika H.