Archívy kategórie: Rodila som s dulou

Dula? Preboha, kto to je?

Prebehlo mi hlavou, keď mi kamarátka rozprávala, ako mala dulu pri pôrode a chválila si to. V tej chvíli som si len pomyslela: „Preboha, prečo by som mala mať pri pôrode niekoho úplne cudzieho?“ Veď pôrod je tak intímna záležitosť, že som si tam nikoho okrem manžela nevedela predstaviť.

Ale ako sa hovorí, človek mieni a pán Boh mení. O pár mesiacov po tomto rozhovore som sa dozvedela, že aj my čakáme prírastok, a v tej chvíli ma začalo zaujímať všetko o pôrode.

Vypýtala som si od kamarátky kontakt na tú jej ospevovanú dulu a stretla sa s ňou. Priznám sa, nepadla mi hneď do oka.  Avšak po rozhovore s manželom sme si dohodli individuálnu predpôrodnú prípravu, hlavne kvôli manželovi, aby vedel čo a ako, lebo chcel byť pri pôrode.  Príprava bola perfektná, dozvedeli sme sa kopec pre nás nových, zaujímavých vecí a dula na nás urobila úžasný dojem. Od tej chvíle som sa začala pohrávať s myšlienkou mať ju pri pôrode. Lenže čo s manželom? On pri tom chcel byť tiež a ja som si nevedela predstaviť, že so mnou nebude. Po rozhovore s dulou sme sa nakoniec rozhodli zazmluvniť  lekára, ktorý akceptuje pri pôrode dve osoby.

Celé tehotenstvo som mala ukážkové, bezproblémové, a tak som s radosťou chodila na každú poradňu, cvičila až do posledného týždňa, psychicky som si vsugerovala a vysnívala krásny pôrod, na ktorý som sa neskutočne tešila.

Bohužiaľ, posledné týždne sa mi zvyšoval tlak, lekár ma hospitalizoval a rozhodol sa pôrod vyvolať, aby neriskoval. Po celý pobyt v nemocnici ma dula upokojovala smskami, že to bude dobré a zvládneme to. Vyvolávačka mi zabrala veľmi rýchlo a spolu s ňou sa dostavili aj nekontrolovateľné kontrakcie. Dula mi celý čas radila cez telefón ako kontrakcie správne predýchať a ako si pomôcť od bolesti. Keď už bol čas, prišla za mnou do pôrodnice spolu aj s mojím manželom. Celý čas mi radila ako dýchať, ako sa hýbať, aby bábätko správne zostupovalo do pôrodných ciest. Chodila so mnou do sprchy počas najhorších kontrakcií, spolu s mojim manželom mi na striedačku masírovali kríže, čo mi neskutočne pomáhalo uľaviť od bolesti.  Počas čakania na bábätko sme spolu vtipkovali a rozprávali sa, kým som ja skackala na fitlopte. Psychicky mi to veľmi pomáhalo. Držala ma celý čas za ruku, keď ma lekár vyšetroval a hovoril, že pôrod postupuje veľmi pomaličky. Naša dula mi bola oporou, keď mi prišli tretíkrát núkať epidurál, že to môže pomôcť rozbehnúť pôrod, keďže bol niekoľko hodín bezo zmeny. Ja som sa nevedela rozhodnúť, ona mi vysvetlila všetky a proti…Držala ma za ruku, keď po 20 hodinách od vyvolania pôrodu prišiel lekár a nechal ma rozhodnúť, či je  už čas ukončiť pôrod sekciou, pretože pôrod prestal postupovať. Keď videla, ako mi tečú slzy po lícach, upokojila mňa aj manžela, že to bude pre bábätko lepšie a bude to správna cesta, aby sa niečo nestalo mne alebo maličkej.

Nakoniec sa pôrod skončil sekciou a z môjho krásneho vysnívaného pôrodu ostali iba sny… No aj napriek tomu nemám z pôrodu žiadnu traumu a zopakovala by som si ho veru aj hneď a s pokojným svedomím môžem povedať, že aj vďaka mojej najmilšej dule.

Pôrodom ale jej starostlivosť neskončila, prišla nás skontrolovať aj po pôrode, ako sa maličká prisáva a či je všetko v poriadku. Vtedy bolo. Ale o dva týždne na to naša maličká začala štrajkovať so spánkom, zle sa prisávala, nespala som skoro vôbec. V stave zúfalstva som jej napísala, že ju asi odstavím, pretože som už úplne vyčerpaná.  Ona neváhala, hneď ako mohla prišla za nami, upravila, čo sme robili zle, naučila ma ako počúvať a vnímať potreby bábätka a ja jej za to neskutočne ĎAKUJEM. Aj vďaka jej pomoci  dodnes úspešne dojčím a naša maličká pekne priberá a je z nej spokojné bábo.

Pôrod s dulou určite odporúčam, chválil si aj môj manžel. Pretože v niektorých situáciách by chudák vôbec nevedel čo robiť a ako sa zachovať. Bola oporou aj jemu počas celých nekonečných 15 hodín, ktoré tam so mnou na pôrodnici strávili.

Keď budem rodiť ďalšie bábo, určite chcem, aby naša dula bola zase s nami!

 

Zuzana

Mamička Veronika dostala na meniny krásny darček Natálku

Dula bola pre mňa pri pôrode veľká opora. Keď ma manžel priviezol na Antolskú do pôrodnice a už som išla do pôrodného boxu, uvedomila som si, ako sa cítim sama. A už by som aj spanikárila, ale v tej pravej chvíli prišla dula. Presne vedela, čo má robiť, lebo ja som nevedela vôbec. Dýchanie som moc necvičila (bez kontrakcii ma to nebavilo).

Každú kontrakciu prežívala so mnou. Najviac mi pomohla v poslednej dobe pri tlačení bábätka. Vtedy ma chytala panika a ona ma povzbudila a naučila, ako mám tlačiť. Sestra v nemocnici nebola veľmi nápomocná, robila si len svoju robotu – monitoring, podanie infúzie. Vďaka dule som to zvládla bez epidurálu a oxytocínu.

Rozhodnutie pre dulu prišlo nejako postupne. Manžel nechcel byť pri pôrode, mamu som nechcela stresovať, tak kto? Keďže ťažko zvládam bolesť, tak mi napadla dula. Nikto z mojich známych predtým nerodil s dulou. Kamarátky ma aj odhovárali, vraj ako môžeš rodiť s osobou, ktorú vôbec nepoznáš. Podarilo sa mi na prvýkrát vybrať tú najšikovnejšiu dulu, ktorá mi bola výbornou oporou počas tehotenstva a hlavne pri pôrode. Odporúčam všetkým, ktorí sa ma spýtajú, aký bol pôrod.

A teraz mám doma moju dcérku Natálku. S dulou sme stále v kontakte a posielam jej veľké ďakujem.

 

prvorodička Veronika H.

Rodiť s dulou je ako mať plán B…

Keď som otehotnela, mala som vysnívaný scenár o tom, ako si budem užívať tehotenstvo a ako si užijem pôrod spolu s manželom. Cítila som sa byť pripravená. Chodila sa na predpôrodný kurz, čítala si knihy, pozerala videá. Chcela som, aby môj manžel tento vysoko jedinečný a intímny moment zdieľal so mnou. Bol mojou oporou.

Keď môj manžel nebol veľmi nadšený tým, že pôjde so mnou rodiť, bola som takmer dotknutá, nemala som to v pláne:). Viem, že keby som si to želala, manžel by bol prítomný pri pôrode, ale či by bol  aj nápomocný? Je na to môj manžel pripravený? A som ja? A aké mám vlastne od toho očakávania? Chcem, aby bol niekto so mnou, pri mne a aby mi pomohol, keby môj plán A nevyšiel. Plán A bol rodiť v pohode, s úsmevom, ako som to videla vo filmoch. O pôrodoch sa  veľa nerozpráva v našej spoločnosti, takže som ich mala málinko zidealizované…Dula vyzerala ako vhodná voľba pre alternatívneho pragmatika, ktorým nepochybne som.

Dula bola mojou školiteľkou a tútorkou v predpôrodnom kurze. O „inštitúte“ duly som sa dozvedela počas kurzu. Na úplnom začiatku som si pomyslela – načo dula, veď okolo mňa bude tisíc sestričiek, doktorov. No a viete čo? Neboli… Teda neboli tak, ako som to potrebovala ja. Bola pri mne dula. A bolo to jedno z mojich najlepších životných rozhodnutí. A viete prečo?

Aj keď si myslíte, že ste na pôrod pripravená – ja som nebola. Zaskočilo ma to. Tá bolesť a zrazu prišiel nezvaný hosť. Strach. O seba, O dieťa. O svetový mier…o všetko. Našťastie prišla aj moja dula. Ak hľadáte definíciu duly, ona by mohla mať svoju fotku umiestnenú pod tou definíciou. Empatická, citlivá, múdra, skúsená a hlavne na Vašej strane pripravená hájiť Vaše záujmy, ale aj Vaše zdravie.

Pôrodný plán je ako, keď si naplánujete dobré počasie na dovolenku v exotike bez znalosti poveternostných pomerov v danom ročnom období… Môže to vyjsť, ale aj nemusí.

Mala som dlhý pôrod. Môj pôrodný plán mi po pôrode prišiel dosť komický, ale personál Fakultnej nemocnici v BB ho rešpektoval, konzultoval so mnou rôzne doby pôrodné. Z môjho dlhého pôrodu si pamätám málo. Ale pamätám si pár vecí:

  1. Zrazu som zabudla dýchať. A pamätám si dulu, jej rozšírené zreničky a ústa dýchajúce so mnou. Vždy, keď som to zabudla.
  2. Chuť vody z tampónu, ktorou mi potierala suché pery. Nikdy som nebola za tých pár kvapiek vody vďačnejšia.
  3. Bolestivé spoločné prechádzky, keď ustávali kontrakcie v ľahu.
  4. Špeciálne pohyby v tvare ležiacej osmičky, ktoré robila mojou panvou, keď mi po 6 hodinách trápenia sa v pôrodnom boxe oznámili, že pôjdem rodiť cisárskym rezom.
  5. Radosť, keď sa bábätko obrátilo tak, ako malo, a mohla som začať „tlačiť“ – vďaka mojej dule, vďaka nej som nešla na cisársky rez.
  6. Úľavu v jej očiach, keď uvidela moje malé krásne bábätko. A vtedy uľavilo aj mne.

Mať dulu pri pôrode znamenalo pre mňa istotu, dôveru, profesionalitu a v mojom prípade i záchranu a zachovanie prirodzeného chodu pôrodu, zdravia dieťaťa a svojho zdravia.

Ďakujem – z celého srdca a nikdy nezabudnem na to, že dula vo veľkej miere prispela k tomu, aby som nerodila cisárskym rezom, a v rámci môjho „neplánovane“ ťažšieho pôrodu sme všetko zvládli v pohode a s tým najšťastnejším koncom, aký si novopečená matka vie predstaviť:)

S úctou,

Monika Štesková

My muži sme pri akte pôrodu jednoducho iba pozorovatelia

Dovolím si povedať, že skúsenosť s pôrodom u mužov vyvoláva veľmi zmiešané pocity. Na jednej strane je to veľká radosť – z očakávania vytúženého potomka, ktorá sa však mieša s obavami, či všetko pôjde tak, ako má, či to dopadne dobre a či bude dieťa zdravé. Pokračovať na My muži sme pri akte pôrodu jednoducho iba pozorovatelia

Po takom silnom pozitívnom zážitku mi moja dula ostala veľmi blízka

Pre pôrod s dulou som sa rozhodla približne okolo 6. mesiaca tehotenstva. Tehotenstvo (moje prvé) som mala bezproblémové, ale začala som mať pocit aj obavy, že vôbec netuším, čo sa bude diať pred a počas pôrodu, a každý deň som mala v hlave viac a viac otázok… Pokračovať na Po takom silnom pozitívnom zážitku mi moja dula ostala veľmi blízka

Keď pršalo, mrholilo…

trepali sme sa autom vo večernej špičke do Kocha. Za ideálnych podmienok by sme to z domu zvládli za 15 minút, v ten večer nám to trvalo 50. Ponáhľali sme sa. Už dve noci som mala pravidelné kontrakcie, ktoré cez deň ustávali. Lekárka, ktorá mala viesť pôrod, mi navrhla, že ma vyšetrí. Ak sa dá, hneď. Večera musela počkať. Však sa o hodinu vrátime. Pokračovať na Keď pršalo, mrholilo…