Dula bola pre mňa pri pôrode veľká opora. Keď ma manžel priviezol na Antolskú do pôrodnice a už som išla do pôrodného boxu, uvedomila som si, ako sa cítim sama. A už by som aj spanikárila, ale v tej pravej chvíli prišla dula. Presne vedela, čo má robiť, lebo ja som nevedela vôbec. Dýchanie som moc necvičila (bez kontrakcii ma to nebavilo).

Každú kontrakciu prežívala so mnou. Najviac mi pomohla v poslednej dobe pri tlačení bábätka. Vtedy ma chytala panika a ona ma povzbudila a naučila, ako mám tlačiť. Sestra v nemocnici nebola veľmi nápomocná, robila si len svoju robotu – monitoring, podanie infúzie. Vďaka dule som to zvládla bez epidurálu a oxytocínu.

Rozhodnutie pre dulu prišlo nejako postupne. Manžel nechcel byť pri pôrode, mamu som nechcela stresovať, tak kto? Keďže ťažko zvládam bolesť, tak mi napadla dula. Nikto z mojich známych predtým nerodil s dulou. Kamarátky ma aj odhovárali, vraj ako môžeš rodiť s osobou, ktorú vôbec nepoznáš. Podarilo sa mi na prvýkrát vybrať tú najšikovnejšiu dulu, ktorá mi bola výbornou oporou počas tehotenstva a hlavne pri pôrode. Odporúčam všetkým, ktorí sa ma spýtajú, aký bol pôrod.

A teraz mám doma moju dcérku Natálku. S dulou sme stále v kontakte a posielam jej veľké ďakujem.

prvorodička Veronika H.