Keď žena v 31 rokoch života čaká svoje prvé vytúžené a vymodlené dieťatko, nechce podceniť nič. Od okamihu počatia som sa pripravovala na pôrod čítaním a vzdelávaním sa. Z hororových príbehov o pôrodoch od známych , kamarátok a rodiny mi bolo zle a rozhodla som sa, že ja to takto nechcem!!!  Môj manžel ma hneď v prvom trimestri upozornil na to, že on k pôrodu určite nepôjde…to ma trochu ranilo, ale ak som sa mala dívať na bledého zrúteného chlapa, rešpektovala som to, a navrhol mi DULU. Po prvom „rande“ som v sebe zacítila neskutočný pokoj. Aj tie posledné obavy z priebehu pôrodu boli preč. Zodpovedala mi všetky moje otázky. Dula odpovedala ochotne a celkom po lopate, tak aby som to pochopila aj ja, prvorodička. Takže po prvom nezáväznom stretnutí som bola rozhodnutá a išli sme do toho. Dula pri pôrode? Toto moje okolie a príbuzní trávili len veľmi ťažko…A načo? A Prečo? A čo si fajnovka? Chceš byť iná?…Takéto a podobné otázky padali z úst tých, ktorí ani trochu nechápu význam slova dula a už vôbec nie niečo také  úžasné  ako je prirodzený pôrod.

Dula ma navštívila doma pred pôrodom 2x a veľmi sme sa zblížili, čo bolo pre mňa podstatné, nakoľko bola pri mne v tej najintímnejšej situácii v živote.  Pri poslednej návšteve duly u nás doma popoludní sme boli ešte na záhrade za mojim manželom. Dula chcela pokecať aj s ním….no a  v tej našej záhrade  sa do mňa zahryzol kliešť. Na poradni mi odporučili navštíviť infekčné, kde mi ale nič neporadili, nakoľko kliešťa mi manžel vybral a bolo treba len čakať cca 3 týždne, čo sa bude diať. Veľmi som sa bála možnej infekcie a ochorenia z kliešťa. Tak som sa v duchu stále modlila, nech  hneď dnes porodím.  Zvyšok dňa som strávila bežnými prácami okolo domu a vyplela som skleník s melónmi. . Podvečer som ešte manžela nahovorila nech ide s chalanmi na koncert, veď o pár dní tu už mala byť naša malá, a potom sa  len tak nedostane von. Večer som ešte volala mamine, pozerala TV a mierne mravenčenie v krížoch som prikladala tomu ohýbaniu sa pri pletí. Okolo pol 10-tej ma ale prepadla veľká potreba upratovať, tak som všetko poumývala, zotrela podlahy, dobalila si tašku do pôrodnice, ešte aj prádlo zo sušičky som naukladala do skríň a zrazu som si uvedomila, že to mravenčenie sa vlastne opakuje. Približne  každých 15 minút. Tak som cinkla dule…bolo niečo po 23 hodine. Dula mi odporučila  horúcu sprchu, vraj ak sú to poslíčkovia, tak ustanú a ak je to pôrod, rozbehne sa. Po polhodinovej  vriacej sprche som volala dule, že kontrakcie (v mojom prípade mierna bolesť krížov smerujúca do bruška) sú každých 7 minút. Uvedomila som si, že je to tu a ja rodím. Zavolala som manželovi, ktorý ma nebral vážne. Vraj sa poponáhľa domov. Keď konečne dorazil, bola 01:00 hodina. Kontrakcie boli každé 3 minúty. Dula býva na trase do pôrodnice, takže sme ju po ceste pribalili do auta.  Už som nemohla sedieť, tlačilo ma tam dole a radšej som nechcela vedieť, čo ma to tam tlačí :). Bolo pár minút pred 02:00, keď  sme dorazili na príjem. Ujo na príjme sa zachoval presne tak, ako spomínala moja dula, ani nepozdravil, ani sa neusmial, len ma sucho vyzval, nech sa idem  do kabínky prezliecť. Ale keď videl, že v priebehu minúty kontrakcia prišla 2X,len rýchlo bral papiere a leteli sme do výťahu. Už som aj kráčala trochu naširoko. Za pochodu som sa s  pomocou duly vyzliekala. Na jej odporúčanie  som mala všetky údaje potrebné k príjmu spísane a plne som sa sústredila len na kontrakcie a na dýchanie. Mala som napísanú aj pôrodnú žiadosť, pretože som sa chcela vyhnúť chémii, tiež som si neželala tlačenie na bruško, prepichovanie vaku blán a nástrih. Lekárka moju žiadosť brala na vedomie, správala sa super. Pri vyšetrení však skonštatovala, že otvorená som na 8cm. Keďže som nemala ani tušenia o tom, ako dlho to bude trvať, spýtala som sa. Lekárka sa usmiala a povedala, že to bude o chvíľočku. Že už len prejdeme z vyšetrovne na sálu vytlačiť malú. Táto infoška ma prekvapila, aj šokovala zároveň. Mala som pocit, že som ešte „netrpela“ a už by malo byť po tom???? Pri vyšetrení mi ešte lekárka navrhla prepichnutie vaku blán, ale  ja som to odmietla. Len čo sme sa dorozprávali, nastalo puk a voda odtekala sama. Pôrodný stôl na sále nebol pripravený, sestričky to všetko robili za pochodu Jedna sestra bojovala so žilou a druhá stála dookola niečo frflala. Dula stála pri mne, posmeľovala ma, usmievala sa na mňa a keď ma „zlá“ sestrička strašila tým, že sa bábo pridusí, dodávala mi práve ona istotu a podporovala ma….celé to pre mňa ubehlo akoby za pár sekúnd. Pamätám si len, že som dule hovorila, že ja to asi nedám. No ona mi s úsmevom odpovedala, ale neboj, Janka, dáš .

Manžel stihol akurát preparkovať auto spred vchodu …..a   o 2.22 bola naša vytúžená dcéra Ester na svete! Na tretie zatlačenie  a po miernom nástrihu. Dula bežala po manžela na chodbu a ten  prišiel k nám, keď mi už drobček ležal na bruchu. Bol to najkrajší zážitok, aký som kedy zažila. Snívala som o dieťatku, o tom, že nech už pôrod je akokoľvek nepríjemný a bolestivý, za dieťatko som bola ochotná obetovať všetko!!! No po mojom zážitku a pre mňa dokonalom pôrode môžem povedať, že pôrod je v prvom rade v hlave. Ak si žena uprace myšlienky, nechá sa viesť svojimi pocitmi a nechá si poradiť od múdrych žien, ktoré tento zázrak  už opakovane absolvovali, nemá sa ani jedna rodička čoho báť.  Prítomnosť  duly ma nesmierne upokojovala. Som šťastná, že som už počas tehotenstva mala v sebe pokoj a vnútornú rovnováhu. Denne som si vsugerovala, že jednoducho pôrod nie je strašiak, že je to celkom prirodzená vec a jednoducho zdravá žena to musí dať len s pomocou svojho tela, svojich hormónov a svojej túžby uľahčiť drobčekovi cestu na svet!!!

Malú som si užila v prítomnosti manžela a duly celé dve hodiny. Práve s jej pomocou sa mi krásne prisala. Dula nás navštívila aj doma. Radila mi aj cez telefón v dňoch hospitalizácie po pôrode ohľadom dojčenia, na ktoré v pôrodnici každý kašľal. Do pôrodnice za mnou nemohla, takže aspoň mi cez telefón poradila, ako sa z daného problému dostať. Jej návšteva doma, povzbudivé slová a celkovo jej osobnosť ma len utvrdili v tom, že som dobrá matka, obetavá a odhodlaná urobiť pre náš malý zázrak všetko! V čase po pôrode, keď ženou lomcujú hormóny, je takáto pomoc a podpora nezaplatiteľná.

Neviem sa dočkať dňa, keď raz našej Ester porozprávam o tom, ako prišla na svet a o dobrej tete dule, ktorá nám v tom všetkom bola ochrancom a strážnym anjelom .

                                                                                                                       Janka, prvorodička