Posledné ohliadnutie za Svetovým týždňom rešpektu k pôrodu 2006

Mgr. Ľuba Lapšanská

Slová rešpekt, či úcta, sa v súvislosti s pôrodom spomína často. Teda, často tieto slová počúvam z úst matiek. Tehotných, či tých, ktoré už držia dieťatko v náručí. Niektoré hovoria o tom, ako sa cítili pri pôrode rešpektované, ako cítiace bytosti. Ženy dokonale schopné počúvať hlas svojho tela. Sú šťastné, že im to ľudia okolo umožnili. Chvália všetkých pri pôrode prítomných, sú sebavedomé a spokojné. To sa viditeľne odzrkadľuje aj na ich vzťahu k dieťatku.

Ale sú ženy, ktoré slovo rešpekt vypúšťajú z úst len s obavami, niektoré s hnevom, s plačom, s pocitmi neistoty. Od pôrodu si nesú v sebe krivdu, pocit menejcennosti, pocit, že sú neschopné. Ponížené a precitlivelé, vždy so slzami na krajíčku. „Áááách, to máte popôrodné blues… To je normálne…“ – nechajú sa počuť „znalci“.

Naozaj?

Prečo sa u niektorých mám nálada vyšvihne do stavu eufórie vždy keď vidia svoje bábätko? A prečo sa iným roztrasú kolená, odvracajú zrak a márne sa snažia svoje dieťa ukľudniť? Nezvaľujme vinu na hormóny prosím! Oveľa viac vie citlivou ženskou dušou zamávať neúcta!

Aj my, na Slovensku, sme sa k svetovému týždňu rešpektu pripojili. Tento náš slovenský, nultý, ročník nebol mediálne bombastický, ani spropagovaný. Tento náš ročník bol tichou oslavou ženstva, pátraním po úcte vo vodách nepoznaných. Bol hľadaním prapodstaty pôrodu, hľadaním pôvodného a silného v klasike bežného dňa.

Anonymne, v tichosti, napriek tomu s emóciami, si pôrod a materstvo či rodičovstvo pripomenuli ženy i deti v rôznych kútoch Slovenska. Týmto krátkym priblížením im chcem veľmi poďakovať.

V Liptovskom Mikuláši sa mohli budúce mamky porozprávať s pôrodnou asistentkou Radkou Babjakovou. Spomínali na to, ako pôrody prežívali, či ako by ich chceli prežívať. Rozprávali sa aj o Bachovej kvetinovej terapii a jej využití. V prostredí materského centra sa ženy uvoľnili a otvorene besedovali. Cit.: „Bolo to nenásilné a bolo fajn.“ Inšpirované mamičky sa už tešia na ďalší ročník. Určite od nich môžeme očakávať aj výtvarné práce… Musíme však počkať – niektoré prvý pôrod ešte len čaká.

V Prešove, v „Mymamy“ bola malá výstava „Dvere“ s pôrodnými príbehmi od študujúcej duly, Janky Ivaneckej z Košíc. Jarka Červenáková ich doplnila ďalšími príbehmi ako aj odporúčanými metódami pre normálny pôrod, ktoré klasifikovala WHO. Ďalej tam bola vyhodnotená anketa prešovských rodičiek a ďalšie informácie týkajúce sa pôrodov. Výstava nepotrebovala zvláštne miesto, inštalovali ju priamo na záclonách, kde si ju ešte i teraz môžete pozrieť. Čo však už nestihnete je premietanie filmu o prirodzenom pôrode z pôrodného domu v Rakúsku spojené s besedou… Predpokladám však, že v prípade záujmu ju pre vás pripravia v ktorýkoľvek týždeň roka.

V Detve detičky zo Základnej umeleckej školy kreslili ako oni vnímajú zrod života. Janka Gregušová z MC Kubko skonštatovala, že: „z našej výtvarnej pôrodnej dielne sa stala výrobňa a servis na kočíky.“ ;-) V 21.storočí by o tom deti mohli hádam vedieť aj viac. Rodičia, učitelia, nebojte sa povedať im ako to „chodí“.

Evka Hubinská, z MC Srdiečko v Trenčíne taktiež vyhlásila súťaž, tentokrát pre mladšie deti, škôlkárov. Témou bola Rodina a bábätko v brušku. Najlepšie práce boli vystavené v materskom centre. Obrázky sa vydarili a preto by v budúcom roku chcela osloviť viac materských prípadne aj základných škôl v okolí.

V Bratislave sa riaditeľka Slovenských dúl o.z. Lydka Sirotová postarala o besedu na tému Pôrod s dulou. Mamičkám priblížila prácu a prínos „sprievodkyne tehotenstvom pôrodom a šestonedelím“.

V Poprade, v MC Bambino sa výtvarne realizovali mamičky. Relaxačno-výtvarné popoludnie so spomienkami na vlastné pôrody zorganizovala Gabika Alexová. Výsledok spoločnej práce – OBJATIE - predčí všetky očakávania. Je nádherný a ženy pri jeho tvorbe relaxovali, smiali sa, spomínali, a možno aj „odstraňovali“ boliestky na duši…

V Košiciach Janka Ivanecká zorganizovala celodenný seminár „ o materstve a pôrode“. Mohli ste sa tam dozvedieť mnoho o dojčení, o masážach detí a dojčiat a to v spolupráci s lekárkov a laktačnou poradkyňou... Mamičky mali možnosť vyskúšať si nosiť bábätká v šatke, či nacvičiť si rôzne úväzy. Pôrodu bola venovaná veľká časť dňa. Okrem toho, že ste si mohli pozrieť filmy o prirodzenom pôrode, cenné boli i skúsenosti o prírodných, či prirodzených úľavových prostriedkoch, pôrodnom pláne, o dulách apod. Na záver bola pripravená relaxácia a ukážky tancov rodičiek.

Na budúci rok… aaach, nebudem vám písať tie siahodlhé plány… ;-)

Pripojte sa k nám, spomínajte a rozprávajte otvorene o svojich pôrodoch. Upozorňujte na to, čo bolo skvelé a takisto na to, čo mohlo byť lepšie. Všetko čo urobíte bude smerovať k zlepšeniu a skvalitneniu služieb v pôrodníctve. Dajte kompetentným podnety a nápady. A ak sa chcete prezentovať aj verejne, či už besedou, výstavkou, čímkoľvek..., napíšte nám, alebo zavolajte. Aj medializácia je jednou z ciest.

„Svetový týždeň rešpektu k pôrodu by sme mali oslavovať celý rok.“ – povedala mi minule jedna tretíkrát tehotná mamička. „Možno by si aj odborníci všimli, že sme pri tom aj my ženy, nie len pôrodné cesty.“

Má byť úcta k pôrodu zároveň úctou k žene? Môj názor si iste domyslíte. ;-)

A vy si pokojne utvorte svoj.