Archívy značky: rodila som s dulou

Dula? Preboha, kto to je?

Prebehlo mi hlavou, keď mi kamarátka rozprávala, ako mala dulu pri pôrode a chválila si to. V tej chvíli som si len pomyslela: „Preboha, prečo by som mala mať pri pôrode niekoho úplne cudzieho?“ Veď pôrod je tak intímna záležitosť, že som si tam nikoho okrem manžela nevedela predstaviť.

Ale ako sa hovorí, človek mieni a pán Boh mení. O pár mesiacov po tomto rozhovore som sa dozvedela, že aj my čakáme prírastok, a v tej chvíli ma začalo zaujímať všetko o pôrode.

Pokračovať na Dula? Preboha, kto to je?

Mamička Veronika dostala na meniny krásny darček Natálku

Dula bola pre mňa pri pôrode veľká opora. Keď ma manžel priviezol na Antolskú do pôrodnice a už som išla do pôrodného boxu, uvedomila som si, ako sa cítim sama. A už by som aj spanikárila, ale v tej pravej chvíli prišla dula. Presne vedela, čo má robiť, lebo ja som nevedela vôbec. Dýchanie som moc necvičila (bez kontrakcii ma to nebavilo).

Každú kontrakciu prežívala so mnou. Najviac mi pomohla v poslednej dobe pri tlačení bábätka. Vtedy ma chytala panika a ona ma povzbudila a naučila, ako mám tlačiť. Sestra v nemocnici nebola veľmi nápomocná, robila si len svoju robotu – monitoring, podanie infúzie. Vďaka dule som to zvládla bez epidurálu a oxytocínu.

Rozhodnutie pre dulu prišlo nejako postupne. Manžel nechcel byť pri pôrode, mamu som nechcela stresovať, tak kto? Keďže ťažko zvládam bolesť, tak mi napadla dula. Nikto z mojich známych predtým nerodil s dulou. Kamarátky ma aj odhovárali, vraj ako môžeš rodiť s osobou, ktorú vôbec nepoznáš. Podarilo sa mi na prvýkrát vybrať tú najšikovnejšiu dulu, ktorá mi bola výbornou oporou počas tehotenstva a hlavne pri pôrode. Odporúčam všetkým, ktorí sa ma spýtajú, aký bol pôrod.

A teraz mám doma moju dcérku Natálku. S dulou sme stále v kontakte a posielam jej veľké ďakujem.

 

prvorodička Veronika H.

Rodiť s dulou je ako mať plán B…

Keď som otehotnela, mala som vysnívaný scenár o tom, ako si budem užívať tehotenstvo a ako si užijem pôrod spolu s manželom. Cítila som sa byť pripravená. Chodila sa na predpôrodný kurz, čítala si knihy, pozerala videá. Chcela som, aby môj manžel tento vysoko jedinečný a intímny moment zdieľal so mnou. Bol mojou oporou.

Keď môj manžel nebol veľmi nadšený tým, že pôjde so mnou rodiť, bola som takmer dotknutá, nemala som to v pláne:). Viem, že keby som si to želala, manžel by bol prítomný pri pôrode, ale či by bol  aj nápomocný? Je na to môj manžel pripravený? A som ja? A aké mám vlastne od toho očakávania? Chcem, aby bol niekto so mnou, pri mne a aby mi pomohol, keby môj plán A nevyšiel. Plán A bol rodiť v pohode, s úsmevom, ako som to videla vo filmoch. O pôrodoch sa  veľa nerozpráva v našej spoločnosti, takže som ich mala málinko zidealizované…Dula vyzerala ako vhodná voľba pre alternatívneho pragmatika, ktorým nepochybne som.

Pokračovať na Rodiť s dulou je ako mať plán B…