Môj prvý pôrod bol priam hororový zážitok a keď som zistila, že som druhýkrát tehotná, chytala ma panika z pôrodu. Preto som sa viac začala zaujímať o prácu duly a najmä o to, ako mi dula môže pomôcť. Nakontaktovala som sa na dulu a od prvého stretnutia som vedela, že to bol dobrý ťah. Ochotne mi odpovedala na moje otázky, vysvetľovala, ponúkala rôzne pohľady a vždy ma oboznámila so všetkými pre a proti.

Dosť ma upokojila a čím viac sa blížil čas pôrodu, tým menej som sa bála. Len som sa modlila, aby mohla byť so mnou aj pri pôrode. Kým prišla, pýtala som si od sestričky aspoň trochu vody – neochotne mi povedala, že mi ju dá potom, keď mi domeria CTG.

Medzitým prišla dula, pozdravili sme sa a bez toho, aby som jej čokoľvek povedala, vzala šálku, naliala do nej vodu a podala mi ju. Masírovanie pri kontrakciách – vždy vedela, kedy začať, kde chytiť, pritlačiť, aj prestať.

O psychickej podpore ani nehovorím

Veľmi, veľmi som ocenila jej prítomnosť pri samotnom pôrode, povzbudzovala ma, vďaka nej to prebiehalo v podstate podľa mojich predstáv a mohla som zažiť ten najúžasnejší pocit, keď mamičke priložia na brucho to malinké bezbranné, teplé telíčko čerstvo narodeného dieťatka.

Vďaka nej viem aj to, že sa moja malinká princezná narodila ako „Superman“. Inak by som sa takúto pikošku určite nedozvedela :D.

Ďalší pôrod už síce neplánujem, ale keby k tomu náhodou došlo, určite sa svojej dule ozvem a určite skôr ako predtým.

                                                                                                               Michaela, druhorodička