Prvý pôrod, hoci sme sa preň vybrali až do Brna, kde majú z hľadiska priestorov lepšie vybavenie, nedopadol dobre a skončil akútnym cisárskym rezom, hoci si myslím, že sa tomu dalo predísť lepším prístupu zo strany pôrodnej asistentky (tento môj pocit mi objektívne na základe údajov potvrdili aj osoby s relevantnejšími skúsenosťami z pôrodov). Samotný cisársky by možno nebol až taká katastrofa, keby sa nespojil s ďalšími komplikáciami, a tak moje pocity a spomienky z obdobia pôrodu a šestonedelia ostávali šedo-čierne.
Tak či tak, keď sa objavili dve čiarky na teste, tak jedno z prvých rozhodnutí bolo, že ja to chcem dať bez cisáraka, čo znamenalo jednak nájsť vhodnú pôrodnicu s dobrým pôrodníkom a pre môj ešte väčší pocit istoty aj dulu. A pre uľavenie duši úprimne aj psychologičku. Tzv. spravím všetko preto, aby to tentokrát dopadlo inak, lepšie.
Dulu mi odporučila práve moja psychologička a vybrala som si pani, ktorá sa špecializuje na druhé pôrody po cisárskom. Stretli sme sa na káve a prešli si prvé veci, t.j. čo ja očakávam a či mi to vie ona poskytnúť. Keďže naše predstavy sa prelínali a naskočili aj osobné sympatie, dohodli sme sa na spolupráci.
Nasledovali jedno dlhšie stretnutie pred pôrodom, tuším 3 týždne pred termínom, kde sme si teoreticky prešli rôzne veci, a bolo skvelé, že mi vedela poradiť a odpovedať na otázky bez toho výrazu, ktorý mávajú občas lekári „čo preboha otravuješ“. A tak, hoci sa blížil deň D, som ostávala pomerne pokojná. Nakoniec sme skoro týždeň prenášali, avšak nič to nemenilo na dohodnutej spolupráci s dulou.
Keď „to“ celé začalo, tak podľa dohody sme sa ozvali, keď kontrakcie boli už v častejších intervaloch a cítila som potrebu ďalšej podpornej duše okrem jemne vystresovaného manžela 🙂 Naša dula prišla, omrkla situáciu a pomáhala v tejto prvej fáze hlavne psychicky svojím pokojom. Na tomto mieste by som rada podotkla, že je naozaj rozdiel medzi podporou manžela a duly – prvý menovaný zákonite prežíva určitú mieru stresu, keďže sa ho prežívanie rodiacej manželky intenzívne dotýka a navyše, nech by študoval, koľko chcel, nenahradí tým roky skúseností a vzdelanie, ktoré má dula. Čiže za mňa bol manžel skvelý ako emociálna opora a v tom, že proste bol v tom so mnou, ale dula vedela efektívnejšie poradiť, viac upokojiť, zvoliť vhodné slová či neskôr polohy.
Po presune do nemocnice, keďže to bol Koch, sa pri mne dula s manželom striedala podľa mojich potrieb, a bolo skvelé, že účinne vedela navrhnúť zmenu polohy, či masírovaním uľaviť od intenzívnejších kontrakcií. Už len ten pocit, že tam niekto je pre mňa celý čas (čo pôrodná asistentka, ani lekárka nemá kapacitu) a kto sa tomu rozumie viac než hus pivu (cháp manžel 🙂 , bol úžasne upokojujúci. Jednou z vecí, čo pomohlo najviac, bolo to, že keď už išlo „do tuhého“ a mala som pocit, že proste viac to nedám, končím a nezvládnem, vtedy dokázala neskutočne podporiť a nakopnúť do finálneho „výkonu“. Výsledkom je krásna zdravá dcérka narodená prirodzene a hoci to bola makačka, nemenila by som 🙂
Záverom bolo skvelé, že ešte aj po pôrode (tuším na druhý či tretí deň) sa zastavila, že ako sa máme a ako sa darí s kojením a taký ten láskavý záujem 🙂 Ak raz budem rodiť tretíkrát, neváham ani chvíľu, aby som si opäť zajednala podporu duly. Za mňa osobne, ak vás trápia napr. finančné dôvody, radšej oželte niečo z výbavy pre bábo (ktorá sa aj tak štandardne preceňuje) a investujte do kontraktu s dulou- lebo každé dieťa má len jednu šancu sa narodiť… ďakujem dule, nielen „svojej“, ale všetkým, že ste tu pre nás, ste obdivuhodné žienky 🙂
Radka a Kristínka z Bratislavy